Správa pripisuje činnosti spoločnosti Veriteľ, a.s. nesprávne očakávania. Cieľom oddlženia nebolo zastavenie rastu dlhu, ale oddlženie delimitovaných zariadení. Na zastavenie rastu dlhu slúžili iné nástroje: vlastnícke a manažérske zmeny ako aj zmena právnej formy (prechod z mäkkých do tvrdých rozpočtových obmedzení).

Správa používa údaje o zadlženosti rezortu k 31. 12. 2006, hoci jej autori mali k dispozícii i údaje o rok aktuálnejšie. Podľa vývoja zadlženosti uvedených zdravotníckych zariadeni (LINK), dlh k 31. 12. 2007 dosahoval 2 154 mil. Sk (zdroj MZ SR), čo znamená medziročný pokles o 121 mil. Sk. Dlh nemocníc transformovaných na akciové spoločnosti za rok poklesol o 8 mili. Sk (na 6 mil. Sk). V tom istom čase dlh štátnych príspevkových organizácií vzrástol o 1 407 mil. Sk. Racionalizačné opatrenia s odstupom času teda prinášajú viditeľné zlepšenie hospodárenia delimitovaných a transformovaných zdravotníckych zariadení.

Časť VII. - záver

Komentované časti správy sú zvýraznené takýmto podčiarknutím a podfarbením. Pre zobrazenie komentára prejdite myšou nad zvýraznenú oblasť.

ZÁVER:

Spoločnosť Veriteľ, a.s. bola založená s cieľom oddlžiť zdravotnícke zariadenia a zdravotné poisťovne, ktoré každoročne generovali niekoľkomiliardové dlhy. Mala sa tým ukončiť etapa nesystémového riešenia tohto problému v predchádzajúcom období, keď akýkoľvek dlh uhradil vždy štát a neefektívneho hospodárenia subjektov rezortu zdravotníctva, ktoré za vytvorené dlhy neniesli žiadne následky.

Nový spôsob realizácie oddlženia prostredníctvom spoločnosti Veriteľ, a.s. sa javil efektívny z hľadiska vyriešenia „starých“ dlhov a delimitácia a transformácia zdravotníckych zariadení a prijatie reformných zákonov mali stabilizovať financovanie zdravotníctva a eliminovať riziko vytvárania nových dlhov.

Samotná realizácia tohto procesu nesplnila očakávania odbornej verejnosti. Z krátkodobého hľadiska je možné zhodnotiť tento krok pozitívne vzhľadom k tomu, že vykazovaný dlh zdravotníctva výrazne klesol, štát pomohol zlikvidovať dlhy zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní najmä voči Sociálnej poisťovni, Daňovému úradu, súkromnému sektoru, lekárňam a Národnému úradu práce.

Z dlhodobého hľadiska výsledkom tohto procesu je skutočnosť, že napriek 20 mld. Sk, ktoré štát vyčlenil na oddlženie zdravotníctva, nepodarilo sa staré dlhy zdravotníckych zariadení prostredníctvom spoločnosti Veriteľ, a.s. definitívne vysporiadať a naopak, dlhy najmä u štátnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti naďalej stúpajú.

Nový spôsob oddlženia zdravotníctva prostredníctvom spoločnosti Veriteľ, a.s. priniesol iba zanedbateľný efekt v podobe krátkodobého poklesu zadlženia. Dôkazom tohto tvrdenia sú aj údaje získané z výsledkov následných finančných kontrol, vykonaných Ministerstvom financií SR vo fakultných nemocniciach na Slovensku, kde bolo zistené, že tieto subjekty naďalej vykazujú v účtovnej evidencii záväzky, a to ešte od roku 1993.

Na základe údajov získaných z „Návrhu záverečného účtu za rok 2006“ bolo zistené, že vývoj dlhu iba v kapitole Ministerstva zdravotníctva SR, ktorý je sledovaný cez zmenu záväzkov po lehote splatnosti, zaznamenal oproti roku 2005 stúpajúci trend. Od konca roku 2005 došlo v rezorte zdravotníctva k 31.12.2006 k nárastu dlhu z 5 634 mil. Sk na 6 821 mil. Sk, t. j. o 1,187 mld. Sk. Je potrebné zdôrazniť, že návrh záverečného účtu nezohľadňoval celý zdravotnícky systém, ale zaoberal sa zdravotníckymi subjektmi v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR, okrem zdravotníckych zariadení v pôsobnosti iných rezortov.

Z hľadiska štruktúry dlhov mali najväčší podiel na výške dlhu zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti MZ SR (65,02 %) a ďalej zariadenia delimitované na obce a VÚC a transformované na neziskové organizácie (33,35 %). Zdravotné poisťovne sa na výške dlhu podieľali v rozsahu 1,42 % a zariadenia transformované na akciové spoločnosti v rozsahu 0,21 %.

Čo sa týka zdravotníckych zariadení v pôsobnosti MZ SR, tieto vykazovali k 31.12.2006 najvyšší dlh, ktorý bol kumulatívne vyčíslený vo výške 4,435 mld. Sk. Na základe dostupných informácií je zrejmé, že negatívny vplyv na vývoj dlhu zdravotníckych zariadení v pôsobnosti MZ SR malo odštátnenie časti zdravotníckych zariadení, ktorých činnosť bola zisková, čím sa prehĺbilo ich stratové hospodárenie. Delimitácia týchto zariadení bola vykonávaná za nevýhodných podmienok pre zdravotnícke zariadenia a taktiež nie je možné vylúčiť, že vykonávanie verejných súťaží bolo realizované v korupčnom prostredí. Ďalším faktorom, ktorý má nepochybne negatívny dopad na financovanie štátnych zdravotníckych zariadení v pôsobnosti MZ SR je existencia starých dlhov, ktoré neboli spoločnosťou Veriteľ, a.s. vysporiadané, následná penalizácia a náklady súvisiace so súdnym vymáhaním pohľadávok. (Zdroj: MZ SR).

V zdravotníckych zariadeniach, ktoré boli delimitované z pôsobnosti MZ SR do pôsobností obcí a VÚC alebo transformované na neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, sa dlh sleduje od obdobia delimitácie, resp. transformácie. K 31.12.2006 vykazovali tieto subjekty dlh vo výške 2,275 mld. Sk. Na tomto dlhu majú až 87 % podiel zdravotnícke zariadenia, ktoré boli delimitované pod samosprávu VÚC, zdravotnícke zariadenia delimitované na obce mali 6 % podiel a neziskové organizácie tvorili 7 % dlhu. (Zdroj: MZ SR).

Zdravotné poisťovne majú tendenciu znižovať dlh a väčšinu svojich záväzkov sa snažia uhrádzať v lehote splatnosti. Od konca roku 2005 bolo zaznamenané u týchto subjektov zníženie dlhu o 1,120 mld. Sk, t. j. z 1,217 mld. Sk na 0,097 mld. Sk.

Zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti MZ SR, ktoré boli pretransformované na akciové spoločnosti, vykazovali k 31. 12. 2006 najnižší dlh, a to vo výške 13,7 mil. Sk. Väčšina týchto zdravotníckych zariadení evidovala iba záväzky v lehote splatnosti. Na základe dostupných údajov je evidentné, že vybraným zdravotníckym zariadeniam boli vytvorené všetky podmienky k tomu, aby po ich transformácii na akciové spoločnosti začali svoju činnosť bez akýchkoľvek záväzkov a nemuseli riešiť problémy s financovaním ani v budúcnosti (Zdroj: MZ SR).

Existencia uvedených dlhov spochybňuje oddlženie zdravotníctva a efektívne použitie 20 mld. Sk Veriteľom, a.s., ktoré boli na jeho realizáciu poskytnuté. Nepriaznivý vývoj vo financovaní zdravotníctva, ktorý naďalej pretrváva, poukazuje na to, že vláda SR opäť neriešila problém systémovo, ale nárazovo ako v predchádzajúcom období, keď boli na oddlženie zdravotníctva jednorazovo poskytnuté značné objemy verejných financií, ktoré však nezabezpečili stabilizáciu zadlženia zdravotníctva, naopak dlh bol produkovaný naďalej.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že štát poskytol spoločnosti Veriteľ, a.s. návratnú finančnú výpomoc vo výške 2,2 mld. Sk na riešenie platobnej neschopnosti zdravotných poisťovní i napriek tomu, že ešte neboli splatené návratné finančné výpomoci poskytnuté týmto subjektom na ten istý účel v období pred vznikom spoločnosti Veriteľ, a.s. Splatenie návratných finančných výpomocí poskytnutých v predchádzajúcom období malo byť podmienkou pre poskytnutie ďalších návratných finančných výpomocí na rovnaký účel prostredníctvom spoločnosti Veriteľ, a.s.

V procese poskytovania verejných zdrojov formou návratných finančných výpomocí a dotácií dochádzalo k mnohonásobným zmenám ich účelového použitia, čím sa použitie týchto štátnych finančných aktív postupne stalo absolútne neprehľadné. Dôvodom tohto vývoja bola najmä absencia relevantných informácií o výške záväzkov zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní, ktoré mali byť predmetom oddlženia a taktiež absencia presne stanovených kritérií v prípravnej fáze procesu oddlženia, ktoré by zabezpečovali transparentnosť výberu pohľadávok určených na odkúpenie spoločnosťou Veriteľ, a.s. Výber pohľadávok a výška ceny závisela iba od rozhodnutia dozornej rady spoločnosti.

Postup, ktorý bol aplikovaný pri odkupovaní pohľadávok nezabezpečoval všetkým záujemcom rovnaké podmienky, nakoľko niektorým veriteľom najmä z oblasti súkromného sektoru kompenzovala spoločnosť Veriteľ, a.s. okrem istiny aj výšku úrokov a penále z omeškania platieb a iným iba časť nominálnej hodnoty istiny ako napríklad Sociálnej poisťovni. Nerovnaký prístup pri určovaní ceny za postúpené pohľadávky vykazuje znaky korupčného prostredia.

Taktiež sa očakávalo, že v rámci oddlžovania sa Veriteľ, a.s. zameria aj na odhalenie nekorektne vykonaných verejných súťaží, neopodstatnených nákupov, neprimeraných cien, alebo prípadných fingovaných faktúr. Opodstatnenosť úhrady záväzkov spoločnosť Veriteľ, a.s. z tohto hľadiska neanalyzovala, neposudzovala, neoverovala a nekontrolovala a verejné zdroje použila na úhradu všetkých existujúcich záväzkov, ktoré prešli schvaľovacím procesom, t. j. odsúhlasením dozornou radou spoločnosti.

Spoločnosť Veriteľ, a.s. v rozpore s platnou legislatívou použila verejné zdroje aj na oddlženie záväzkov zdravotníckych zariadení, ktoré vznikli už v období, keď boli tieto zdravotnícke zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí alebo VÚC. Za riešenie týchto „novovzniknutých“ záväzkov mali byť v plnom rozsahu zodpovední príslušní zriaďovatelia. K porušeniu platnej legislatívy došlo taktiež vložením pohľadávky z návratnej finančnej výpomoci, ako nepeňažného vkladu štátu, do základného imania spoločnosti Veriteľ, a.s.

JUDr. Kozovský, správca konkurznej podstaty DZP Perspektíva, na základe uzavretých zmlúv o postúpení pohľadávok „predával“ pohľadávky zrušenej poisťovne za minimálnu hodnotu. Pohľadávky v hodnote niekoľko sto miliónov Sk odpredal záujemcovi LEVANTEX CONTINENTAL INC, so sídlom v Seychelskej republike za minimálnu kúpnu cenu, ktorá predstavovala 0,475 % z celkovej hodnoty postúpených pohľadávok.

Na základe skutočností uvedených v Správe boli dňa 18.08.2007 zaslané na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave oznámenia o podozrení so spáchania trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie v zmysle § 125 a 255 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a § 259 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. a podozrenia zo spáchania trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku (§ 255), poškodzovania veriteľa (§ 256), zvýhodňovania veriteľa (§ 256a) a marenia konkurzného konania (§ 256c), Trestného zákona č. 140/1961 Zb.

Ďalšie kapitoly

  1. Časť I. - základné údaje, zdroje financovania
  2. Časť II. - zdravotnícke zariadenia
  3. Časť III. - zdravotné poisťovne
  4. Časť IV. - Sociálna poisťovňa
  5. Časť V. - nedostatky a nezrovnalosti
  6. Časť VI. - ukončenie činnosti s likvidáciou
  7. Časť VII. - záver
  8. Prílohy

Dlhové hodiny

Aktuálne záväzky zdravotníckych zariadení po lehote splatnosti:

0

Z Občianskeho zákonníka

Postúpenie pohľadávky

§ 524 ods. (1)
Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Prečítajte si!

Za Fica sa na Veriteľovi dobre nabalili
Rozhovor s Tomášom Szalayom o tom, kde mohlo skončiť 650 miliónov, ktoré zostali novej vláde zo štátnej akciovky Veriteľ.


Veriteľ sa správal pochybne. Za Fica. A Počiatek o tom vedel
Ministerstvu financií sa nepozdávalo splácanie dlhov v zdravotníctve, ale vláde o tom nepovedalo. Zistil to Tom Nicholson zo SME.


Veriteľ sa správal pochybne. Za Fica.
Príbeh tzv. Valentovičovho zostatku: štát púšťal z Veriteľa desiatky miliónov korún do firiem, ktoré boli zrejme od začiatku predurčené na to, aby s pomocou bielych koní zisk z obchodu so štátom vyprali. Investigatívny článok T. Nicholsona v denníku SME.


Fico mal pravdu
Na peniazoch zo štátnej akciovky Veriteľ sa niekto poriadne nabalil. Toto staršie tvrdenie Roberta Fica už nestojí na vode, je konečne dokázané. Komentár K. Čikovského v denníku SME.


Audity nezistili pochybenia pri oddlžovaní Veriteľom
Vládne audity vykonané v zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti MZ SR nezistili závažné nedostatky v správnosti stavu oddlžovaných záväzkov.


Fico s Počiatkom o Veriteľovi klamú
Peter Pažitný v rozhovore s Karolom Sudorom: "Moje dobré meno predsa nemôže poškodiť nejaký jachtár."


neuVERITEĽná potemkiniáda
Ivan Mikloš: Kauza Veriteľ ukazuje, že imidž odbornosti a serióznosti, ktorý si ministerstvo financií doteraz ako-tak dokázalo udržať, bol len zdaním.


Paška dostal od Veriteľa 40 miliónov
Kritik oddlžovacieho projektu Veriteľ sa nechal oddlžiť... cez Veriteľa...


U koho skončilo 20 miliárd?
Tomáš Szalay o killer aplikácii projektu veritel.sk.