Správa pripisuje činnosti spoločnosti Veriteľ, a.s. nesprávne očakávania. Cieľom oddlženia nebolo zastavenie rastu dlhu, ale oddlženie delimitovaných zariadení. Na zastavenie rastu dlhu slúžili iné nástroje: vlastnícke a manažérske zmeny ako aj zmena právnej formy (prechod z mäkkých do tvrdých rozpočtových obmedzení).

Správa používa údaje o zadlženosti rezortu k 31. 12. 2006, hoci jej autori mali k dispozícii i údaje o rok aktuálnejšie. Podľa vývoja zadlženosti uvedených zdravotníckych zariadeni (LINK), dlh k 31. 12. 2007 dosahoval 2 154 mil. Sk (zdroj MZ SR), čo znamená medziročný pokles o 121 mil. Sk. Dlh nemocníc transformovaných na akciové spoločnosti za rok poklesol o 8 mili. Sk (na 6 mil. Sk). V tom istom čase dlh štátnych príspevkových organizácií vzrástol o 1 407 mil. Sk. Racionalizačné opatrenia s odstupom času teda prinášajú viditeľné zlepšenie hospodárenia delimitovaných a transformovaných zdravotníckych zariadení.

Časť II. - zdravotnícke zariadenia

Komentované časti správy sú zvýraznené takýmto podčiarknutím a podfarbením. Pre zobrazenie komentára prejdite myšou nad zvýraznenú oblasť.

1. Zdravotnícke zariadenia delimitované na obce a VÚC a transformované na neziskové organizácie a akciové spoločnosti

V rámci Projektu oddlženia – 1. fáza boli predmetom oddlženia zdravotnícke zariadenia, ktoré od 1. januára 2003 prešli pod zriaďovateľskú pôsobnosť obcí a vyšších územných celkov. Riešenie sa malo týkať všetkých záväzkov, ktoré neboli ku dňu prechodu majetku štátu na obce a VÚC uhradené. Záväzky delimitovaných zariadení, ktoré mali byť predmetom oddlženia, boli evidované vo výške 4 396 334 tis. Sk bez príslušenstva. Štruktúra týchto záväzkov je uvedená v Tabuľke č. 10.

Tabuľka 10

Uzv č. 1045 zo dňa 5. 11. 2003 vláda SR súhlasila s tým, aby v rámci tejto fázy boli oddlžené aj zdravotnícke zariadenia transformované na neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby vo výške ich nesplateného dlhu ku dňu transformácie. Výška tohto dlhu nebola v predmetnom materiáli vyčíslená a údaje o výške záväzkov týchto subjektov deklarované v správach predkladaných vládou SR vzájomne nekorešpondujú a taktiež sú odlišné od údajov, získaných zo zdrojov MZ SR.

Na splatenie dlhov za uvedené subjekty mali byť podľa UzV č. 262 zo dňa 2. 4. 2003 použité zdroje z rozpočtu Fondu národného majetku SR vo výške 3 435 mil. Sk, ktoré však boli na základe UzV č. 1154 zo dňa 2.12.2003 znížené o 1 929 mil. Sk z titulu zmeny účelového použitia týchto zdrojov, a to na realizáciu projektu oddlžovania zdravotných poisťovní a zdravotníckych zariadení – 2. fáza.

Na základe dostupných údajov (Zdroj: MF SR) bolo zistené, že na uhradenie záväzkov zdravotníckych zariadení delimitovaných na obce a VÚC a transformovaných zdravotníckych zariadení na neziskové organizácie v celkovej výške 10 172 890 tis. Sk boli použité zdroje vo výške 4 185 000 tis. Sk. Štruktúra zdrojov použitých na oddlženie delimitovaných a transformovaných ZZ je uvedená v Tabuľke č. 11.

Tabuľka 11

Z uvedeného prehľadu vyplýva, že záväzky voči Daňovému úradu boli uhradené vo výške nominálnej hodnoty pohľadávky veriteľa, záväzky voči súkromnému sektoru v rozsahu 94,09 % nominálnej hodnoty pohľadávok veriteľov a záväzky voči Sociálnej poisťovni iba v rozsahu 32,11 % nominálnej hodnoty pohľadávky veriteľa. (Špecifikácia pohľadávok z hľadiska istiny a príslušenstva nebola v dostupných materiáloch uvedená).

Zhrnutie k ČASTI II. bod 1.

I napriek oddlženiu záväzkov delimitovaných a transformovaných zdravotníckych zariadení sa dlh u týchto subjektov nepodarilo stabilizovať a už k 31. 12. 2006 bol evidovaný vo výške 2 275 mil. Sk (zdroj MZ SR). Najvyšší, až 87 % podiel vykazovali zdravotnícke zariadenia delimitované pod samosprávu VÚC, zdravotnícke zariadenia delimitované na obce vykazovali 6 % podiel a neziskové organizácie tvorili 7 % dlhu. Na základe uvedených výsledkov je evidentné, že oddlženie delimitovaných a transformovaných zdravotníckych zariadení prostredníctvom spoločnosti Veriteľ, a.s. prinieslo iba zanedbateľný efekt v podobe krátkodobého poklesu zadlženia.

Čo sa týka neziskových organizácií, MZ SR bolo k 31. 12. 2006 spoluzakladateľom 23 neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby, ktoré boli transformované v rokoch 2002 až 2005. Spoločným znakom takmer všetkých týchto transformovaných zdravotníckych zariadení je veľký nepomer medzi vkladom štátu a vkladmi spoluzakladateľov, t. j. spoluzakladateľ neziskovej organizácie prostredníctvom minimálneho vkladu ovládol majetok štátu (zdroj: MZ SR). Oslabenie postavenia zakladateľa pri ochrane a nakladaní s majetkom štátu, vloženým do neziskových organizácií a tým aj oslabenie kontrolných mechanizmov, nepochybne môže mať za následok nevýhodné obchodné transakcie pri nakladaní s týmto majetkom v neprospech štátu.

Za obdobie I. štvrťroka 2006 vzniklo 5 akciových spoločností, v ktorých jediným akcionárom bolo Ministerstvo zdravotníctva SR. Týmto zdravotníckym zariadeniam vytvorila vláda SR všetky podmienky k tomu, aby po transformácii na akciové spoločnosti, začali svoju činnosť bez akýchkoľvek záväzkov a vyhli sa problémom s financovaním aj v budúcnosti. Dlh zdravotníckych zariadení delimitovaných na akciové spoločnosti bol k 31.12.2006 minimálny, v percentuálnom vyjadrení predstavoval iba 0,21 % podiel na celkovom dlhu subjektov rezortu zdravotníctva (Zdroj: MZ SR).

2. Zdravotnícke zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti MZ SR

Oddlženie zdravotníckych zariadení v pôsobnosti MZ SR bolo rozdelené do 2 etáp:

  • oddlženie ZZ vo výške ich záväzkov po lehote splatnosti k 30.09.2003 v zmysle UzV č. 1154/2003 z 2. decembra 2003, ktorým boli prostriedky vo výške 1 929 mil. Sk presunuté z prvej fázy Projektu oddlženia s cieľom urýchliť proces oddlženia;
  • oddlženie ZZ vo výške ich záväzkov k 31.12.2004 v zmysle UzV č. 258/2005 zo 6. apríla 2005.

Zdravotnícke zariadenia, ktoré boli v pôsobnosti MZ SR dosiahli k 31. 12. 2003 výšku dlhu na istine 13 460 182 tis. Sk (vrátane záväzkov za zamestnancov a iných záväzkov) a k 31. 12. 2004 výšku dlhu na istine 13 887 000 tis. Sk (vrátane záväzkov za zamestnancov a iných záväzkov).

Výška záväzkov zdravotníckych zariadení v pôsobnosti MZ SR (okrem výšky záväzkov za zamestnancov a iných záväzkov, ktoré neboli predmetom oddlženia) je uvedená v Tabuľke č. 12 ( zdroj MZ SR z 30.5.2007).

Tabuľka 12 - prečítajte si aj KOMENTÁR k tabuľke

Štruktúra zdrojov použitých na oddlženie záväzkov zdravotníckych zariadení v pôsobnosti MZ SR podľa jednotlivých rokov a veriteľov je uvedená v Tabuľke č. 13 a podľa výšky záväzkov a veriteľov je uvedená v Tabuľke č. 14.

Tabuľka 13

Tabuľka 14 - prečítajte si aj KOMENTÁR k tabuľke

Z údajov, uvedených v tabuľkových prehľadoch vyplýva, že verejné zdroje boli v rámci tejto fázy oddlženia použité na uhradenie záväzkov voči súkromnému sektoru, Sociálnej poisťovni a Daňovému úradu. Medzi zdravotnými poisťovňami a zdravotníckymi zariadeniami malo dôjsť k vzájomnému vysporiadaniu záväzkov a pohľadávok formou nepeňažného plnenia prostredníctvom pristúpenia k záväzkom a postúpenia pohľadávok s ich následným započítaním.

Z uvedeného prehľadu ďalej vyplýva, že najnižšiu odplatu za odkúpenie pohľadávky uhradila spoločnosť Veriteľ, a.s. Sociálnej poisťovni, a to iba v rozsahu 14,25 % jej nominálnej hodnoty.

Zhrnutie k ČASTI II. bod 2.

Napriek skutočnosti, že na oddlženie zdravotníckych zariadení v pôsobnosti MZ SR bolo v rokoch 2004 a 2005 použitých až 9 489 500 tis. Sk verejných zdrojov prostredníctvom spoločnosti Veriteľ, a.s., starý dlh týchto subjektov nebol definitívne zlikvidovaný. Nepodarilo sa stabilizovať ich finančnú situáciu, nakoľko už k 31. 12. 2006 bol dlh evidovaný kumulatívne vo výške 4,4 mld. Sk (Zdroj: MZ SR).

Stratové hospodárenie zdravotníckych zariadení v pôsobnosti MZ SR prehĺbilo najmä odštátnenie lukratívnych, ziskových činností zdravotníckych zariadení, čo umožnila v danom období prijatá príslušná legislatíva. Delimitácia týchto zariadení bola vykonávaná za nevýhodných podmienok pre zdravotnícke zariadenia a taktiež nie je možné vylúčiť, že vykonávanie verejných súťaží bolo realizované v korupčnom prostredí.

Ďalším faktorom, ktorý nepochybne má negatívny dopad na financovanie štátnych zdravotníckych zariadení v pôsobnosti MZ SR je existencia starých dlhov zdravotníckych zariadení, ktoré neboli spoločnosťou Veriteľ, a.s. vysporiadané. Následná penalizácia, súdne vymáhanie pohľadávok a výkony rozhodnutí voči zdravotníckym zariadenia zo strany dodávateľov, ktoré po nadobudnutí platnosti odčerpávajú prostriedky určené na bežnú prevádzku, zvyšujú zadlženie týchto zdravotníckych zariadení.

Ďalšie kapitoly

  1. Časť I. - základné údaje, zdroje financovania
  2. Časť II. - zdravotnícke zariadenia
  3. Časť III. - zdravotné poisťovne
  4. Časť IV. - Sociálna poisťovňa
  5. Časť V. - nedostatky a nezrovnalosti
  6. Časť VI. - ukončenie činnosti s likvidáciou
  7. Časť VII. - záver
  8. Prílohy

Dlhové hodiny

Aktuálne záväzky zdravotníckych zariadení po lehote splatnosti:

0

Z Občianskeho zákonníka

Dohoda strán

§ 516 ods. (1)
Účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti.

Prečítajte si!

Za Fica sa na Veriteľovi dobre nabalili
Rozhovor s Tomášom Szalayom o tom, kde mohlo skončiť 650 miliónov, ktoré zostali novej vláde zo štátnej akciovky Veriteľ.


Veriteľ sa správal pochybne. Za Fica. A Počiatek o tom vedel
Ministerstvu financií sa nepozdávalo splácanie dlhov v zdravotníctve, ale vláde o tom nepovedalo. Zistil to Tom Nicholson zo SME.


Veriteľ sa správal pochybne. Za Fica.
Príbeh tzv. Valentovičovho zostatku: štát púšťal z Veriteľa desiatky miliónov korún do firiem, ktoré boli zrejme od začiatku predurčené na to, aby s pomocou bielych koní zisk z obchodu so štátom vyprali. Investigatívny článok T. Nicholsona v denníku SME.


Fico mal pravdu
Na peniazoch zo štátnej akciovky Veriteľ sa niekto poriadne nabalil. Toto staršie tvrdenie Roberta Fica už nestojí na vode, je konečne dokázané. Komentár K. Čikovského v denníku SME.


Audity nezistili pochybenia pri oddlžovaní Veriteľom
Vládne audity vykonané v zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti MZ SR nezistili závažné nedostatky v správnosti stavu oddlžovaných záväzkov.


Fico s Počiatkom o Veriteľovi klamú
Peter Pažitný v rozhovore s Karolom Sudorom: "Moje dobré meno predsa nemôže poškodiť nejaký jachtár."


neuVERITEĽná potemkiniáda
Ivan Mikloš: Kauza Veriteľ ukazuje, že imidž odbornosti a serióznosti, ktorý si ministerstvo financií doteraz ako-tak dokázalo udržať, bol len zdaním.


Paška dostal od Veriteľa 40 miliónov
Kritik oddlžovacieho projektu Veriteľ sa nechal oddlžiť... cez Veriteľa...


U koho skončilo 20 miliárd?
Tomáš Szalay o killer aplikácii projektu veritel.sk.